V súčasnej dobe je Toyota najväčším výrobcom automobilov na svete a ročne z ich tovární po celom svete vyráža viac ako 7 miliónov automobilov (údaj za rok 2009). Oficiálne firma vznikla roku 1933 odlúčením od existujúceho priemyselného podniku. Nová divízia dostala názov Toyota Motor Company (TMC) a mala sa špecializovať na výrobu spaľovacích motorov a automobilov. Postupom času sa z tejto odnože stala najdôležitejšia súčasť koncernu a aj vďaka jej prispenia je z Toyoty jedna z najväčších spoločností sveta.
Kľúčovou postavou, prvým riaditeľom a zároveň iniciátorom vzniku TMC bol Kiichiro Toyoda, syn ktorý je číslo 1 v celom podniku. Podľa mena zakladateľa možno odhadnúť, že pôvodne bolo meno spoločnosti trochu iné. Na Toyotu bola firma premenovaná až roku 1937, kedy bolo prijaté aj nové logo. Dôvodov zmeny názvu bolo hneď niekoľko. Hlavným motívom bolo zjednodušenie zápisu názvu (v japončine) a spolu s tým aj zjednodušenie výslovnosti. Viacerými menej dôležitými podnetom vedúcim k zámene jedného písmenka bol fakt, že slovo Toyoda v japončine znamená "úrodné ryžové pole" a Toyota sa tak ako správna moderná spoločnosť chcela zbaviť väzby na nemoderné farmárčenie.
Prvými automobily, ktoré vyrobila spoločnosť neskôr premenovaná na Toyotu, boli malý osobný automobil A1 a nákladné G1. Kým osobné autá nešli roku 1935 v Japonsku príliš na odbyt, po nákladných automobiloch bol dopyt v krajine s rozvíjajúcim sa priemyslom vysoká a tak boli vozidlá odvodené od prototypu A1 (AA - sedan, AB - kabriolet) k videniu pomerne zriedkavo. Keďže predaje nákladných vozidiel stúpali, mohla si Toyota dovoliť vývoj osobných automobilov udržať a tak mala po 2. svetovej vojne na čo nadviazať.
Vo vojnou zničenom Japonsku bola Toyota jednou z firiem, ktorá pomáhala znova pozdvihnúť úroveň zdevastovaného priemyslu. Bolo však čoskoro jasné, že ak má spoločnosť získať v rodnej krajine ozajstné postavenie priemyselného giganta, bude musieť prekročiť hranice a nájsť nové odbytiská pre svoj tovar. Roku 1957 si tak mohli prvýkrát kúpiť Američania vozidlo Toyota Corolla, ktorý sa postupne stal absolútne najpredávanejším vozidlom v histórii, keď sa ho po celom svete predalo viac ako 32 miliónov kusov. V roku 1963 sa Toyota prvýkrát objavila aj na trhu v Európe a cesta za vznikom najväčšie automobilky sveta mohla začať.
Povojnový Americký trh bol pre japonské automobily ideálnym odbytiskom. Všeobecná konjunktúra dopyt po automobiloch horibilne podporovala a na trhu bolo pomerne dosť priestoru aj pre ostatné značky. To sa však začalo pomaly meniť v polovici 60. rokov, kedy následne Americká vláda pre ochranu domácich automobiliek zaviedla 25% daň na dovoz ľahkých úžitkových vozidiel. Paradoxne to viedlo k situácii, keď si veľké Japonské automobilky (Nissan, Mitsubishi, Honda, Toyota) začali zriaďovať pobočky sídliace priamo na území USA a dostali sa tak bližšie k potenciálnym kupcom svojich vozidiel a tým sa zvyšovala aj ich konkurencieschopnosť.
V histórii výroby automobilov by sme ťažko hľadali zásadnejšie zlom ako ten, ktorý nastal roku 1973, kedy Organizácia krajín vyvážajúcich ropu začala embargo na vývoz ropy do USA a tým naštartovala prudký rast cien ropy. Trh s automobilmi zareagoval prakticky okamžite a s rastúcou cenou palív rástla aj dopyt po úspornejších autách. Americkí výrobcovia automobilov niečo podobného vôbec nečakali a ako sa im podarilo uviesť na trh menšie a šetrnejšie vozidlá, Japonské automobilky na čele s Toyotou dokázali na trhu obsadiť pozície, ktoré si drží dodnes.
Jedným z dôvodov, prečo je Toyota najväčšou automobilkou sveta je aj unikátny prístup k masovej výrobe, presadzovaný už jej zakladateľom a tiež celý rad inovácií, ktoré Toyota do výroby automobilov vniesla. Zásadnú úlohu hrajú najmä 2 koncepty. Prvý z nich, "Just in Time", znamená, že všetky medzistupne výroby a distribúcie automobilov produkujú iba v prípade, že je ich produkt potrebný v ďalšom stupni. Znamená to síce vysoké nároky na organizáciu, ale dochádza tak k zníženiu výrobných nákladov. Druhým konceptom je tzv "Jidoka" - dôkladná kontrola každého stupňa výroby. V prípade problémov na linke môže zamestnanec linku kedykoľvek vypnúť, centrálny register všetko zaznamená a dôjde k zriadeniu nápravy. Vďaka tomuto systému dochádza k rýchlemu vyriešeniu problémov a je tak šetrený čas. Oba koncepty boli v rôznom rozsahu prevzaté ako štandardy v masovej výrobe aj inými spoločnosťami.
